Kremnické túlanie a stred Európy

Po rannej kontrole počasia, som vyhodnotil, že dnes by mohlo byť pekne. Vychádzajúce slniečko bolo vidieť v celej jeho paráde. Dvojkolesový miláčik bol naložený v zadnom kufri auta, pripravený vyraziť do „sveta“.  Plán bol z Blatnice (Gaderská dolina) do Dolného Harmanca a odtiaľ na Kráľovu studňu. Odkiaľ budem pokračovať na Krížnu. Udialo sa však niečo, čomu som nechal voľný priebeh.

Po prejdení Turčianskych Teplíc som sa zastavil na ranné kafíčko na poslednej pumpe pred odbočkou na Banskú Bystricu a na Kremnicu. Odbočku je vidieť priamo z pumpy. Po dopití automatovej kávičky som nasadol a pokračoval v jazde. Hneď na spomínanej križovatke, ktorú je vidieť priamo z púmp, som namiesto odbočenia vľavo, išiel stále rovno (doteraz neviem prečo). Pri prvej tabuli s nápisom Horná Štubňa, som ihneď zistil, že nie som správne. Vtedy prebehlo takmer okamžité rozhodnutie a tým bola Kremnica! Áno, do Kremnice som sa chystal už dlho, a teraz prišla tá príležitosť. Zmena plánu bola jednoznačne odsúhlasená, keďže som bol sám a teda nemal kto oponovať.

O Kremnici som vedel iba pár informácií. Tou hlavnou je, že sa v nej donedávna ťažilo zlato. Odhaduje sa, že z Kremnických štôlní bolo vyťažených okolo 350 ton zlata. História Kremnice je veľmi bohatá a kto má záujem, vyGoogli si ju.

kremnicanamestie2

Po príchode do Kremnice som zaparkoval na hlavnom parkovisku, ktoré takmer susedí s centrom. Je to celkom výhodná poloha, pretože bike si môžeš nechať v aute a prejsť sa po Kremnici na pešo. Rozhodol som sa, že si najskôr pozriem nejaké historické pamiatky. Preto som ako prvé navštívil turistické infocentrum, aby som náhodou neprišiel o to najhlavnejšie, čo ku Kremnici patrí. Infocentrum  je  dobre vybavené. Ochotný personál rád vysvetlil, čo je kde a samozrejme, čo stojí za pozretie a čo nevynechať. Prehliadkami mesta a jeho zaujímavostí bez problémov miniete celý deň, ale to v tejto chvíli nebola moja priorita.  V infocentre som si zakúpil miestnu mapu Kremnických vrchov, kde sú označené aj novovzniknuté cyklotrasy a nechal som si poradiť so samotnou cyklotrasou. Nabitý novými informáciami som vyrazil na mini túlačku preskúmania historického centra aspoň pohľadom z vonka. Typickou Kremnickou dominantou je dvojloďový kostol sv. Kataríny, ktorá je patrónkou mesta.

kremnicanamestie

 Pri tomto túlaní som narazil na športový obchod, zameraný na mne srdcu obľúbené aktivity – cyklo a lyže. Neváhal som a už som aj komunikoval s predavačom, ktorý bol bikepozitiv. Spoločne sme doťukli bikový okruh. Bol naplánovaný na cca 5 – 6 hodín. Mne trval o niečo dlhšie, lebo som sa nemal kam náhliť a veľmi rád sa zastavím na miestach, kde je na čo pozerať.

Takže nastal čas vyraziť na naplánovaný Kremnický okruh:

Kremnica 550 m – partizánska dolina – Pod čerešňou 1004 m – Chata Hostinec  1164 m – Tri kríže  1182 m –  Pod zlatou studňou 1168 m –  Králické sedlo 1185 m –  Bystrické sedlo 1190 m  –  Skalka 1232 m – Skalka chata – Krahule 850 m –  Rozhľadňa Krahuľský vrch 959 m – Stred európy 784 m – Kremnické bane – Štôlňa Ľudovíta – banské múzeum Andrejova štôlňa – Kremnica

Prejdem k samotnému opisu trasy. Vyrazil som po asfaltovej ceste z Kremnice. Je označená ako žltá turistická, ktorá ihneď začína stúpaním. Pri prechode okolo rekreačného zariadenia Toliar, nasleduje malý tunel popod železnicu. Približne 200 m za tunelom sa nachádza prvá odbočka. Odbočíme vpravo a prejdeme na zeleno značenú turistickú trasu alebo žltú cyklistickú trasu.

Ďalej pokračujem v stúpaní po asfaltovej ceste povedľa potôčika, ktoré je nekonečné a trochu aj nudné. Je medzi stromami. Tu sa konečne dostávam k TIM Pod čerešňou. Je tu kryté odpočívadlo so sedačkami a stolom. Hneď vedľa odpočívadla sa nachádza Zolov prameň, kde si môžeme dočerpať chýbajúce zásoby vody.

zolovpramen_podceresnou

Asfaltka tu konečne končí. Po koštovke Zolovho prameňa a nabratí síl, začnem šliapať smer Šindliarka alebo Slobodné do skutočne prudkého kopca, ktorý je našťastie pomerne krátky. Chtiac – nechtiac  som musel z bicykla dole, ešte nemám dostatok síl, aby som ho vyšiel, ale to vôbec nevadí.

Po zdolaní kopca sa dostaneme k ďalšiemu TIM Šindliarka, odkiaľ sa jednoducho opäť vyberieme do kopca. Tu pozor, aby ste sa nevybrali smerom nadol. Konečne po miernejšom stúpaní a relatívne širokej lesnej ceste sa dostávam k TIM Chata hostinec. Tu som ostal príjemne prekvapený veľkosťou samotnej chaty a  jej okolím. Tu si viem predstaviť miesto na odpočinok spojenú s opekačkou a s tým čo k opekačke patrí.

hostinec

Vedľa chaty v zadnej časti sa nachádza prameň raneného bojovníka, čo trochu evokuje, že tento prameň by mal dodať ďalšiu silu, minimálne k regenerácii po prípadnej opekačke.

hostinec2

Cesta je stále široká a po pár minútach sa dostávam k sedlu Tri kríže, odkiaľ by mohol byť krásny výhľad na Veľkú Fatru a Vysoké Tatry. Nemal som však šťastie, kvôli počasiu. Tiež sa tu dá posedieť pri ohnisku.

trikrize

Tu  chcem upozorniť, že treba ísť vľavo po modrej smerom nadol po turistickej modrej, nad ktorou je značka červenej cyklotrasy a nie po širokej lesnej, vedúcej do kopca. Úsek je iba krátky a bikovateľný, kde po pár metroch prichádzam na ďalšiu širokú lesnú cestu, na ktorú sa treba odbočiť vľavo. Nasleduje kamenistý zjazd, ktorý moc neobľubujem, pretože mám hardtail, ale pre celopéro pohodička s úsmevom na tvári.

Potom som obchádzal vrch Velestúr, ktorý dostal názov podľa staroslovanského boha Velesa –  ktorý je ochranca dobytka, stád a pastierov. Je to vládca mŕtvych a pán záhrobia, skrátka mystické miesto. K vrchu sa pridružujú rôzne prívlastky a ak má niekto sklony k okultizmu, tak si nezabudnite zobrať nejakého obetného kohútika.  Ja som vrch z “preventívnych” dôvodov po tichúčku obchádzal, aby som náhodou nebol obetovaný ja nejakými okultistami :) Tu sa začalo meniť počasie a ja som sa začal nachádzať v miernej hmle – skrátka som  bol už oblakoch a sadali na mňa kvapky ako z rozprašovača.

Potom  dôjdeme k TIM Pod zlatou studňou. Odtiaľ ideme, ako inak, opäť do kopčeka, po širokej lesnej ceste, kde sa pripojíme k červenej turistickej a je skutočne jedno či ideme po turistickej alebo cyklo. Dobikujeme ku Králickemu a následne na Bystrické sedlo. Na oboch sa nachádzajú prístrešky s posedením.

tim

Po Bystrické sedlo je ale lepšie ísť po cyklotrase. Potom sa dostaneme k samotnému Bystrickému sedlu. Odtiaľ je lepšie ísť po turistickej, lebo od Bystrického sedla môžeme mať zopár výhľadov. Túto informáciu mám od okolo bežiaceho turistu, trénujúceho na Tatranskú stíhačku, ktorý bol v kondícii a trochu mi trvalo kým som ho na biku dobehol.

bystricke

Cyklotrasa je stále pekne široká a turistická trasa je pekný singláčik. Viem to preto, lebo občas sa tieto dve cesty spoja. Červená cyklotrasa je v zime bežkárskou trasou a predstavoval som si, aký relax by to mohol byť. Biela zasnežená krajina a potulovať sa tam na bežkách. Touto trasou prebieha aj tradičný bežkársky pretek Biela stopa.

Následne podľa odporúčania spomínaného “stíhača” idem čisto po turistickej, kde sa dostávam k vysielaču. Z vysielača a ani na vysielač moc nevidím, lebo som opäť v oblakoch a očakávam, kedy sa objaví Svätý Peter stojaci pri bránke do neba. Po pár metroch som pri výstupnej stanici lyžiarskeho strediska Skalka. Je tu umiestnená tabuľa s popisom jednotlivých vrchov. Nevidím ich však, tak si ich aspoň predstavujem podľa obrázka na tabuli.

skalka

Po “kochaní” sa do hmly, zbehnem pár výškových metrov dolu po ceste až k chatám Skalka. Pokračujem po červenej turistickej a cyklistickej označenej aj ako cesta hrdinov SNP. Od chát sa cesta zmení na zemitú s konármi, ktoré sú aj na mojom biku ľahko zjazditeľné.

Cesta len klesá, až do samotnej obce Krahule. Musím skonštatovať, že táto časť až po Kremnické Bane je mne srdcu najbližšia, a tak som si ju vychutnával. Viditeľnosť sa zlepšila, ale bol som pod mrakom. Peknou cestou som sa dostal až nad lyžiarske vleky v Krahuliach. Odtiaľ som dozjazdoval do samotnej obce.

krahule

V obci je pekne vyznačená trasa na Krahuľskú vyhliadku, kde si opäť trošku zašlapem do kopca. Z vyhliadky je krásny kruhový výhľad. Je vidieť Kremnicu ako na dlani, Krahule a dokonca aj Svätojánsky kostol, kde aj stred Európy.

krahulev&hliadka

Samotná vyhliadka je nová. Bola postavená v roku 2013. Vyhliadka ešte nie je zaznačená v mape Kremnické vrchy, ale s orientáciou nie je problém. Cesta je pekne vyznačená a prechádza po lúkach, ktoré mám veľmi rád pri bikovaní. Tou istou cestičkou sa dostanem naspäť do obce Krahule. Tu sa nenechajte zviesť domácimi, pretože v obci Krahule je tiež stred Európy. Avšak nie ako geodetický bod, ale hotel. S orientáciou je to jednoduché – po hlavnej ceste opäť do kopca a potom z kopca smer Kremnické bane. Stále sa ide po červenej turistickej trase hrdinov SNP.

Pri zjazde dolu kopcom po asfaltovej ceste z diaľky vidím Svätojánsky kostol a pred samotným kostolom je očakávaná odbočka informujúca, kde sa dostanem k stredu Európy. Dám ešte pár metrov a hurááá, konečne som priamo v geodetickom strede našej Európy a na Slovensku! O tom nás informuje tabuľa umiestnená na veľkom žulovom balvane.

stredUE

Trvalo mi to síce pár pekných rokov, ale úspešne som sa toho dožil, a tak si môžem “odfajknúť” jednu položku z vecí, ktoré som chcel na Slovensku navštíviť. O geodetickom strede Európy, kde sa skutočne nachádza, sa doteraz diskutuje. Osobne si myslím, že tento stred Európy je ten správny! Vychádzam aj z toho, že k  zameriavaniu severnej železnice v roku 1872, boli prizvaní talianski inžinieri a títo zistili, že na tomto mieste sa nachádza stred Európy. Čiže to neboli Slováci a tým padá podozrenie, že ako Slováci si chceme niečo neprávom privlastniť. Tesne blízko stredu Európy sa nachádza Svätojánsky kostol z 13-teho storočia . Zaujímavosťou na kostole je jeho strecha. Dažďová voda z jeho jednej časti odteká do Váhu a druhá strana odteká do Hronu (vyčítané z internetu).

Ak si náhodou vysmädol, tak medzi kostolom a hlavnou asfaltovou cestou je ďalší NEALKO prameň s vodou a nesie príznačný názov EUROPA. Pravdepodobne to bude jeden z najstarších prameňov, lebo v jeho okolí som našiel prehistorickú fľašku pochádzajúcu z obdobia nazývaného socializmus. Vtedy sa týmto druhom nápoja osviežoval pracujúci ľud – lebo kto vtedy nepracoval, bol príživník – bola to ťažká doba, všetci museli pracovať!!!

europafount

Od stredu Európy pokračujem ďalej, rýchlym zjazdom po asfaltovej ceste, až do obce Kremnické bane. Tu dozjazdujem, až na hlavnú cestu, na ktorej sa dám vľavo a klesám ďalej. Cca po 500 m si treba dať pozor na odbočku. Je vpravo a ľahko ju rozpoznáme, lebo vedie do kopca medzi domy so záhradkami. Tu sa dostaneme na žltú cyklotrasu, ktorá vedie pomedzi domy, až sa dostaneme k budove detskej ozdravovne. Chcem upozorniť, že pri tejto ozdravovni odbočíme vľavo! Je tu zlé značenie – teda  vlastne žiadne a cca po 300 m treba riadne napnúť zrak a sledovať na pravej strane ďalšiu žltú cykloznačku. Pri troche nepozornosti ju môžeme bez problémov obísť. Takým spoznávacím znakom je koniec chatiek, nasleduje malá lúčka, na ktorej je malá drevená šopa.

Nasleduje úsek typickej lesnej cesty medzi stromami, až sa dostaneme na miesto kde začína asfaltová cesta, je to taká križovatka. Tu ostanem stáť a na pravej strane sa nachádza časom ošľahaná drevenica. Pred ňou, vedľa zarasteného kanála s vodou, ktorý slúžil ako vchod do štôlne, je pamätný kameň na štôlňu Ľudovít. Otvorili ju v roku 1927 a zatvorili 1972 a dosahovala dĺžku 2,4 km.

ludovik

Chvíľku som sa potúlal v okolí štôlne a išiel som si odfotiť aj drevenicu, ktorá by isto vedela čo to povedať. Pri drevenici som zbadal aj jej majiteľa, ktorý si ma z diaľky okukoval, ale aj ja jeho. Odhodlal som sa opýtať, či si môžem odfotiť jeho starú drevenicu. Hneď som bol opravený, že aká, že stará drevenica!? Veď má iba 214 rokov!

drevenica

Hneď sme sa dali do reči. Mrzí ma, že som si nezapamätal jeho meno, lebo keď sa mi predstavoval, tak som si hovoril:  To meno si isto zapamätám, ale nestalo sa tak. Zapamätal som si aspoň niečo. Drevenica, kedysi bola miestnou krčmou baníkov, ktorí to do nej nemali ďaleko. Je cca 100 m od vyústenia štôlne. Ďalej som sa dozvedel od ujčoka, že aj on v tejto štôlni pracoval. Mal funkciu behača, čo znamenalo, že chodil hore dole s vozíkmi plných sutiny. Videl aj zlatú žilu, ale nie tú medicínsku. Jeho otec taktiež pracoval ako baník. Mal uznávanú funkciu medzi baníkmi. Pracoval ako prieskumník, čo v tej dobe robili iba baníci s mnohoročnou praxou, a hlavne skúsenosťami. Bola to drina, samozrejme, nezaplatená a naviac veľmi škodlivá zdraviu – opisoval ujčok. Otec mu zomrel na typickú banícku chorobu, ktorou je silikóza – zaprášenie pľúc.

Ujčok ma pozval aj k nemu na záhradku a vedľa jeho záhradky som zočil betónový pätník s písmenom C a polkruhom, s ktorým som popri túlaní párkrát stretol. Bolo mi vysvetlené, že týmito patníčkami bol vyznačený pozemok mesta Kremnica. Polkruh, ktorý sa nachádza pod písmenom C je znak banského výťahu.

zdarboh

Po družnej debate s ujčokom (ak ho náhodou stretnete nezabudnite ho odo mňa pozdravovať) som pokračoval po asfaltke dole, ale iba krátko, lebo sa pred nami objaví Andrejova štôlňa. Tesne pred Andrejovou štôlňou budete míňať po ľavej strane typický banský kríž.

Andrejova štôlňa je zaradená medzi banské múzeá. Mal som opäť šťastie a stretol som sa so samotným riaditeľom múzea. Prehodili sme zopár slov a ako sa vraví svet je malý – pozná moju rodnú dedinku s celkom dobrými detailmi  a ľuďmi v nej žijúcimi. O to bola moja vyzvedačská debata družnejšia. Pri tejto debate som sa opýtal, či by nebol problém s uschovaním bicyklov pri absolvovaní prehliadky – odpoveď bola jednoznačná, že nie. O bicykle by bolo počas prehliadky postarané. Jedine čo by bolo potrebné ohlásiť sa vopred a dohodnúť si približný čas návštevy samotnej prehliadky. Prehliadka trvá cca 60 min a prebieha v nepremokavých plášťoch s prilbami a čelovkami. Myslím, že by to mohlo byť celkom príjemné spestrenie cyklotúry. Keďže som bol iba sám, prehliadku som neabsolvoval, lebo už dávno som bol rozhodnutý, že do tohto regiónu zavítam na dlhší čas a prehliadku jednoznačne zaradím do budúcej trasy.

Po rozhovore s riaditeľom múzea, som sa vybral priamo po asfaltovej ceste, nachádzajúcej sa už v Kremnici, do samotného centra. Na záver som sa ešte raz previezol po námestí a snažil sa ho zafixovať v mojej mysli. Naložil bike a tradá domov.  Nakoniec by som mal ešte tip na ukončenie cyklotúry, ktorý mi nevyšiel z časových dôvodov. Tým tipom je večerné kúpanie v Aquaparku Turčianske Teplice a možnosť odchádzať tak domov krásne vykúpaný, vyvoňaný a samozrejme, správne zrelaxovaný.

Dĺžka trasy 41 km

Text: Rastislav Meliška