Kamenica cestou Miroslava Zikmunda

Tohtoročné januárové počasie bez snehu je ideálne na turistiku. Na sobotu bol teda stanovený obľúbený cieľ, Kamenica, aj s peknými miestami, ktoré ponúka.

Od poľnej cesty sme začali stúpať pod skalný masív, do ktorého sme nastúpili za pomoci lana.

DSCF4007Výstup stenou vysokou niekoľko metrov nás priviedol do obrovskej skalnej pukliny priamo pod vyhliadkou, kde sme našli zopár zvieracích kostí.

DSCF4012

DSCF4010

DSCN1578

Ďalej sme chceli postupovať vysokým komínom. Na mokrom machu sa však šmýkalo a tak sme zvolili menej náročnú cestu po skalnatej rímse.

DSCF4017

Po tejto zarastenej ceste už dávno nikto nešiel a do nás sa neustále zapichovali tŕne. Naviac hrozilo pošmyknutie a pád do koruny stromov 15 metrov pod nami.

DSCF4018

Nakoniec sme všetci traja úspešne zdolali vrchol vyhliadky a túto cestu severozápadnou stenou Kamenice sme nazvali Cestou Miroslava Zikmunda na počesť cestovateľa, o ktorom sme nedávno videli dokument.

DSCN1518Schránku s knihou pri poslednej návšteve ozdobili nápisom “Víno Beňo” Majo s Helenkou a ja som pohotovo vytiahol z batohu tmavú fľašu rovnakej značky.

DSCF4020DSCF4021

Zuzka s Borisom si prezreli zápisy v knihe a pohľadom na dátum zistili, že knihu sme tu zakladali pred 4 rokmi.

DSCF4024

Na druhý pokus sa nám podarilo nájsť vstup do malej jaskyne, kde sme objavili troch netopierov a nespočetné množstvo pavúkov a slimákov bezdomovcov.

DSCF4031DSCN1582Ja som zbadal lebku, patriacu zrejme zajacovi a jaskyňa dostala názov Jaskyňa zajačej lebky.

DSCF4033DSCN1585